my mind

Keď sa vám nechce príliš veľa čítať stačí sa prečítať druhú polovicu: Vo svojom kratkom živote som mala už možnosť mať doma veľké množstvo rôznych zvieratiek. Od rybyčiek cez korytnačky,asi 3 druhy vtáčikov až po psíkov.Moja láska k zvieratám však nebola u našich nikdy pochopená. Ako malej mi kúpili psa. Mala som asi 7 rokov a po úpenlivých prosbách som ho dostala na natobeniny. Namiesto vytúženého pinča som sa ale musela starať o rotwajlerku Sisi,ktorá bola síce trocha zakrpatená ale stále väčšia odomňa! Ako sa dalo predpokladať som to sama nezvládala,z toho vyplynulo že išla preč.Plakala som,tak prišli zebričky a korytnačka. Ďalej vyplynulo že mám alergiu na perie a zostala len korytnačka,ktorú som nenávidela. Bola agresívna a každý deň som jej musela meniť vodu. Tak sme ju po roku predali. Kúpila som si škrečka. Naši o ňom týždeň nevedeli,býval v Barbie Dome.(Luxus,nie?) Maminka mi potom na neho došla ale necha,i sme si ju. Volala si Kika a mali sme ju všetci radi.Prvé zvieratko,ktoré som mala naozaj rada po 4 mesiacoch skapalo. Ale nikdy som od týchto zvierat nepocítila že by ma podporili keď som sa cítila zle. Už od malička sme s taťkom mali kone.Ja poníka a tatko kobylku. Učil ma jazdiť,ale dostala som sa tam tak raz do týždňa a vtedy som sa ešte bála. Môj poník ma neposlúchal,ale obľúbila som si ho.Dodnes ho vídam ale mám už veľkého skokového koňa a chodíme spolu na preteky. Zažijeme kopu pekných ale aj ťažkých chvíľ. Zistila som ale, že ma má vážne rád a že je to vlastne prvé zviera ktoré na mňa nikdy nezabudlo a nikdy sa nesprávalo neférovo. Ale myslela som si, že ma má rád za každodenné jabĺčka a cukor čo mu nosím. Na jeseň minulého roku som sa však presvedčila o opaku.Absolvovali sme preteky a ja som hrozne zazmatkovala a odcvalala pred dokoncenim parkuru prec a rozplakala som sa v jeho boxe v mastali. Ten kon pri mne stal a snazil sa ma postavit na nohy!asi pol hodinu nadomnou stal a ani sa nepohol prec! Citila som, ze vie ze potrebujem teraz pomoc a snazil sa ma povzbudit ze to bude dobre... Dalsi pripad bol,ked som tomuto konikovi urobila daco zle,lebo nechcel vojst na jazdiaren. Potom som ho pustila k jeho kamaratovi do vybehu a isiel hned prec. Ten jeho kamarat tam zostal a ja som mu povedala nech ho ide potesit a povedat nech sa na mna nehneva a ten kon isiel hned za nim a prisli obidvaja za mnou naspat! Verim tomu,ze kone su inteligentnejsie ako psi aj ked si nevedia sadnut na povel ale chapu nase pocity,len sa to niekedy boja prejavit....